Ako urýchliť hojenie ďasien po extrakcii zuba?

Obsah poslední aktualizace: 02.09.2023

Ako urýchliť hojenie ďasien po extrakcii zubu? V súčasnosti sa zubné ošetrenie vykonáva pomocou minimálne invazívneho prístupu. Ten zahŕňa okrem iného ošetrenie zubov postihnutých ochorením, a to aj v pokročilom štádiu, s cieľom oddialiť extrakciu zubu alebo jej predísť. V niektorých prípadoch je však extrakcia, teda odstránenie zubu, nevyhnutná.

Kedy je nutná extrakcia zubu?

Minimálne invazívny prístup k ošetreniu zubov sa zameriava na to, aby zuby zostali v ústach pacienta čo najdlhšie. Napriek tomu však existuje množstvo indikácií k extrakcii, teda odstráneniu zubov, keď nie je možné ich bezpečne udržať v dutine ústnej pri zachovaní dobrého celkového zdravotného stavu.¹

Indikácie k extrakcii zubu

Extrakcia zubu je nutná v nasledujúcich prípadoch:

• zuby postihnuté daným ochorením (napr. rozsiahlym zubným kazom) - ak nie je možné ochorenie zubov liečiť a má negatívny vplyv na celkový zdravotný stav pacienta,
• neživé zuby - ak nie je možné ošetriť ich endodonticky, teda vykonať ošetrenie koreňových kanálikov (napr. z anatomických dôvodov alebo kvôli zlému stavu zubných tkanív),
• pohyblivé zuby, ktoré sú dôsledkom pokročilej parodontitídy, ktorá je spojená s úbytkom kostného tkaniva v okolí zubu,
• nesprávne umiestnené zuby - často sú indikáciou k extrakcii pred začatím ortodontickej liečby; nesprávne postavenie zubov môže tiež spôsobiť poranenie mäkkých tkanív (ďasien, líc) - to sa obvykle týka nesprávne umiestnených tzv. zubov múdrosti (tretích stoličiek),
• zuby odstránené z ortodontickej indikácie - prvé premoláry sa najčastejšie odstraňujú za účelom správneho vykonávania liečby ortodontickými aparátmi,
• retinované zuby - sú indikáciou k extrakcii, ak spôsobujú zápal alebo poškodzujú susedné zuby; neprerezané zuby môžu zostať v kostnom tkanive, ak nespôsobujú problémy a ak sú úplne neprerezané u pacientov starších ako 35 rokov,
• nadpočetné zuby - sú tiež najčastejšie retinované; môžu spôsobovať funkčné, anatomické a estetické problémy,
• zlomené zuby - ak nie je možnosť ich ošetriť.

Bolí extrakcia zubu?

Extrakcia zubu je zákrok vykonávaný v lokálnej anestézii, vďaka ktorej pacient počas zákroku a bezprostredne po ňom necíti bolesť. Účelom lokálnej anestézie je zmierniť bolesť pri zachovaní ostatných vnemov (napr. dotyku, teploty). 1 Vďaka tomu zostáva pacient počas zákroku pri plnom vedomí, cíti dotyky a tlak, ktoré lekár vykonáva pomocou chirurgických nástrojov, ale necíti bolesť.

V prípade potreby môže pacient po zákroku užívať lieky proti bolesti, ktoré predĺžia úľavu od bolesti (analgetický účinok). Môže to byť niektorý z voľne predajných liekov proti bolesti alebo liek na predpis, ak ho zubný lekár predpísal.

Aký vplyv má extrakcia zubov na ďasná a čo môžete po extrakcii očakávať?

Vaše ďasná môžu bezprostredne po chirurgickom zákroku krvácať a opúchať. Krvácanie ďasien do niekoľkých hodín po zákroku by nemalo byť dôvodom na obavy. Ak je krvácanie silné alebo trvá dlhšie, mali by ste kontaktovať svojho zubného lekára. 

Ďalším prirodzeným následkom, ktorý môžeme očakávať, je bolesť ďasien po extrakcii zubu. Tá by mala ustúpiť približne po 3 dňoch po zákroku. V prípade potreby môžete používať lieky proti bolesti, ktoré vám odporučí váš zubný lekár.

Ako vyzerá rana po extrakcii zubu?

V prvej fáze po extrakcii zubu môžeme pozorovať, ako sa lôžko vyplňuje krvou. Počas niekoľkých minút sa v rane vytvorí charakteristická krvná zrazenina, ktorá je prirodzenou fyziologickou bariérou proti mikroorganizmom a infekcii. Zrazenina je nevyhnutná pre správny proces hojenia rany. Zlyhanie alebo strata krvnej zrazeniny vedie k bolestivému stavu známemu ako "suché lôžko".

Ako teda vyzerajú zdravé ďasná? Mali by byť svetloružové, bez opuchu, nebolestivé a pri každodennej hygiene by nemali krvácať. Po extrakcii zubu trvá niekoľko (až 7-10) dní, kým sa ďasná plne zotavia.

Ako rýchlo sa hojí ďasno po extrakcii zubu?

Faktory, ktoré ovplyvňujú priebeh a náročnosť zákroku, ale tiež kvalitu a rýchlosť hojenia ďasien po extrakcii, sú:

pohlavie,

vektelesná stavba

telesná stavba¹,

celkový zdravotný stav pacienta a jeho ústna hygiena.

Robustná telesná stavba pacienta (najmä silné žuvacie a lícne svaly) robí zákrok obtiažnejším, ale obvykle je hojenie rýchlejšie a prospešnejšie než u osôb s krehkejšou telesnou stavbou. Rovnako tak u mladších a celkovo zdravých ľudí dochádza k rýchlejšiemu zahojeniu lôžka po „vytrhnutí“ zubu.

Hojenie rany závisí tiež na veľkosti rany a rozsahu poškodenia okolných tkanív, rovnako ako na prítomnosti prípadnej infekcie a miere prekrvenia poraneného miesta.¹

Počiatočný proces hojenia rany po extrakcii zubu trvá približne 7-10 dní. Kľúčovú úlohu pri hojení rany zohráva granulačné tkanivo, pokryté zrazeninou vytvorenou bezprostredne po zákroku.

Čo robiť po extrakcii, aby nedošlo k podráždeniu a bolestivej ďasni?

Bezprostredne po zákroku je potrebné dodržiavať niekoľko všeobecných pravidiel, aby sa urýchlilo hojenie ďasien po extrakcii zubu a zabránilo sa vzniku "suchého lôžka".

Suchá, bolestivá alveolitída je zápalový proces, ktorý sa rozvíja 2-3 dni po chirurgickom zákroku. Jedná sa o postprocedurálnu komplikáciu spôsobenú nevytvorením alebo rozpadom/odstránením zrazeniny, ktorá je prirodzenou ochrannou bariérou.1,3 "Suché lôžko" je charakterizované veľmi silnou bolesťou. Extrakčná rana je na dotyk veľmi citlivá, ale oblasti rany a ďasná nie sú zanietené. Liečba suchého lôžka trvá približne 1-2 týždne.

Preto sa oplatí dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel, ako sa starať o tvoriacu sa zrazeninu a hojaciu sa ranu po extrakcii zubu, a zabrániť tak vzniku "suchého lôžka”.^2,3

1. Tampón umiestnený zubným lekárom alebo stomatochirurgom by mal zostať na mieste asi 20-30 minút po zákroku a potom by sa mal vybrať. Mierne krvácanie môže pretrvávať až niekoľko hodín po zákroku a nemali by ste si s ním robiť starosti.
2. Po extrakcii by ste nemali 2 hodiny jesť ani piť, aby ste nedráždili čerstvú ranu, v ktorej sa vytvorila zrazenina, a aby ste sa vyhli hryzeniu do sliznice líca alebo pery po anestézii.
3. Niekoľko dní po zákroku nesmiete fajčiť ani piť alkohol. Najlepšie je vyhnúť sa týmto stimulantom približne 7 dní po extrakcii. Tieto dráždivé látky negatívne ovplyvňujú proces hojenia.
4. Niekoľko dní po zákroku sa odporúča jesť mäkkú stravu, ktorá nevyžaduje intenzívne žuvanie (odporúča sa tekutá, kašovitá strava). Je potrebné vyhnúť sa korenistým jedlám. Akonáhle sa rana začne hojiť, môžete sa postupne vrátiť k svojim stravovacím návykom, ale oblasť po extrakcii niekoľko dní šetrite.
5. Stratu krvnej zrazeniny (a následne vznik "suchého lôžka") môže spôsobiť aj podtlak v ústnej dutine. Nevysávajte sliny z lôžka a nepijte cez slamku. Buďte tiež opatrní pri kýchaní (ak je to možné, kýchajte s otvorenými ústami). Okrem toho je potrebné vyvarovať sa bezprostredne po zákroku nadmernej fyzickej námahe.
6. Pooperačnej oblasti by ste sa nemali dotýkať. Prvý deň po zákroku by ste sa mali vyhnúť činnostiam spojeným s starostlivosťou o dutinu ústnu. Druhý deň po zákroku môžete začať používať (nevyplachovať!) antibakteriálny prípravok. Tekutinu je potrebné naliať do úst a nakláňať hlavu z jednej strany na druhú. Nevyplachujte ústa príliš intenzívne. Dva až tri dni po zákroku môžete začať čistiť oblasť po extrakcii veľmi jemne pomocou mäkkého zubného kefky. Odporúča sa opatrnosť pri čistení zubov aspoň týždeň po zákroku.

 

Aké produkty je vhodné používať pre zdravie ďasien?

Po chirurgických a parodontologických zákrokoch sa často odporúčajú antiseptiká, obvykle vo forme ústnych vôd. Pomáhajú eliminovať mikróby a zmierňujú nepríjemné príznaky zápalu.

„Zlatým štandardom" medzi antiseptikami, ktoré dezinfikujú a ničia mikróby, je chlórhexidín. Chlórhexidín znižuje rast zubného povlaku a má tiež antibakteriálne, antivírusové a antimykotické vlastnosti.^4,5.

Je ho možné odporučiť najmä v počiatočnom období hojenia, keď je mechanické čistenie poextrakčnej rany zubnou kefkou kontraindikované.

Prípravky s chlórhexidínom sú určené na krátkodobú terapiu – na použitie najviac po dobu 14 dní. V prípade chlórhexidínových ústnych vôd (napr. meridol® s CHX 0,2 %) sa odporúča vyplachovať ústa približne 1 minútu dvakrát denne, a to nie častejšie ako raz za pol roka (ak zubný lekár neodporučí inak). Ústne výplachy s chlórhexidínom je možné používať až od 12 rokov veku a mali by sa používať iba po konzultácii s lekárom.

Pacientom, ktorí hľadajú dlhodobé riešenie a chcú zlepšiť svoje hygienické návyky a starať sa o stav ďasien, je možné odporučiť prípravky obsahujúce látky potláčajúce bakteriálny povlak, ako je zubná pasta a ústna voda meridol® Complete Care. Možno ich používať denne a neexistujú žiadne obmedzenia ohľadne frekvencie a dĺžky používania.

Odkazy:

1. Marzena Dominiak, Jan Zapała, Tomasz Gedrange, Podstawy chirurgii stomatologicznej, Edra Urban & Partner, 2016
2. https://ptss.pl/studenci-pacjentom-3-postepowanie-po-ekstrakcji-czyli-zalecenia-po-usunieciu-zeba/
3. https://www.mp.pl/pacjent/stomatologia/choroby-i-leczenie-zebow/276502,suchy-zebodol
4. Dorota Olczak-Kowalczyk, Joanna Szczepańską, Urszula Kaczmarek, Współczesna stomatologia wieku rozwojowego, Med Tour Press International, 2017
5. Maria Barańska-Gachowska, Endodoncja wieku rozwojowego i dojrzałego. Tom II, Wydawnictwo Czelej, 2021
6. https://tomaszlukasik.pl/branzowy-przeglad-nauki-22/