Bolesti ďasien: príčiny a následky

Obsah poslední aktualizace: 21.07.2023

Ochorenie ďasien je častým problémom. Väčšina pacientov si však toto ochorenie ani jeho dôsledky neuvedomuje a k jednaniu nás obvykle prinúti až veľmi nepríjemný a tiesnivý príznak - bolesť ďasien. Preto stojí za to vedieť, ako ochoreniam ďasien predchádzať a ako prevenciu zaviesť do svojich každodenných hygienických návykov, aby ste sa problému boľavých ďasien vyhli.

Bolesť ďasien: Čo by ste mali vedieť?

Medzi varovné príznaky ochorenia ďasien môžu okrem bolesti patriť napríklad: charakteristická zmena farby (od ružovej cez červenú až po tmavočervenú), zmena tvaru (môže dôjsť k opuchu ďasien), krvácanie (objavuje sa nielen pri zubnom vyšetrení, ale tiež pri čistení zubov kefkou, zubnou niťou, medzizubnou kefkou a dokonca aj pri konzumácii tvrdých potravín).¹

Všetky tieto príznaky by nás mali znepokojiť a prinútiť k návšteve zubnej ordinácie. Vyplatí sa však vedieť, ako ochoreniu ďasien predchádzať a ako prevenciu zaviesť do každodenných hygienických návykov.

Aké sú príčiny bolesti ďasien?

Bolesť ďasien je najčastejšie spôsobená niektorým ochorením ďasien. Ochorenia ďasien možno rozdeliť do dvoch skupín: podmienená prítomnosťou zubného povlaku a nepodmienená jeho prítomnosťou.¹

Ochorenia ďasien podmienené prítomnosťou zubného povlaku

Zubný povlak, známy aj ako bakteriálny povlak, je zložitá štruktúra tvorená prevažne baktériami, ktoré sú zodpovedné za vznik zubného kazu a ochorenia ďasien.2 Baktérie zubného povlaku tvoria dobre organizované kolónie – produkujú toxíny, množia sa a vytvárajú priaznivé podmienky pre svoje spolunažívanie.

Bakteriálny povlak sa usádza ako supragingiválne (na povrchu zubov), tak subgingiválne (pod ďasnom) a poškodzuje nielen ďasná, ale aj pod nimi ležiace tkanivá (tzv. parodont). Zdravie ďasien a parodontu je preto do značnej miery podmienené správnou ústnou hygienou a pravidelným odstraňovaním zubného povlaku.^1,3

Ochorenie ďasien je však viac než len bolesť ďasien. Je preň charakteristická zmena farby (začervenanie), tvaru (opuch) alebo dokonca konzistencie ďasien.

Bežným príznakom zápalu ďasien je krvácanie, ktoré sa obvykle objavuje pri čistení zubov kefkou alebo zubnou niťou. Pacienti, ktorí pri čistení zubov vidia krv, sa snažia podráždeným ďasnám vyhýbať zubnou kefkou, čo má za následok nedostatočné odstránenie povlaku z týchto miest, a tak sa zápal zhoršuje. Jedná sa o začarovaný kruh, ktorý často sprevádza pacientov, ktorí si nie sú vedomí príčiny bolesti a krvácania ďasien.

Epidemiologické štúdie ukazujú, že zápal ďasien vyvolaný zubným povlakom je najčastejšou formou ochorenia parodontu.¹

Ochorenia ďasien nepodmienené prítomnosťou zubného povlaku

Druhá skupina v klasifikácii ochorení ďasien, tj. ochorenia ďasien nepodmienené zubným povlakom, zahŕňa tiež príčiny problémov s ďasnami, ako sú: ochorenia ďasien súvisiace s infekciami ústnej dutiny (bakteriálnymi, vírusovými alebo plesňovými) a geneticky podmienené ochorenia ďasien.

Je však potrebné si uvedomiť, že hoci zmeny zdravia ďasien nesúvisia so samotným zubným povlakom a po jeho odstránení rýchlo nezmiznú, prítomnosť zubného povlaku nepochybne príznaky zápalu ďasien zhoršuje.¹

Aké sú následky neliečených zápalov ďasien?

Zápal ďasien, bez ohľadu na jeho závažnosť, je vratný, ak sa odstráni príčina a ďalšie rizikové faktory.¹

Medzi faktory prispievajúce k zápalu ďasien patria iatrogénne faktory. Jedná sa napríklad o nesprávne zhotovené výplne, prítomnosť tzv. previslých výplní, nesprávne zhotovené protetické náhrady a ortodontické aparáty, a tiež zubné nepravidelnosti, ako je napríklad stesnanie zubov. Okrem toho môžu byť zápalové zmeny modifikované poruchami hormonálneho a krvetvorného systému. Rozlišujeme stavy, ako je pubertálna gingivitída, gingivitída spojená s menštruačným cyklom, tehotenstvom, diabetom a hematologickými ochoreniami.¹

Neliečený zápal ďasien (gingivitída) sa môže zmeniť na ochorenie s nevratnými následkami – parodontitídu. Jedná sa o ochorenie tkanív obklopujúcich zub, ktoré je charakterizované úbytkom alveolárnej kosti s tvorbou parodontálnych vreciek. Stupeň deštrukcie parodontu je rovnako ako v prípade ochorenia ďasien úmerný množstvu baktérií, ktoré tvoria zubný povlak. Následne sa tvorí zubný kameň, usadený na povrchu zubov a ďasien.

Čo pomáha na bolesť ďasien a ako jej predchádzať?

Väčšina ochorení ďasien a parodontu úzko súvisí s prítomnosťou usadenín na zuboch a ich množstvo sa premieta do závažnosti ochorenia. Preto vzniká otázka: ako liečiť a upokojiť opuchnuté a boľavé ďasná?

Liečba gingivitídy (zápalu ďasien) a parodontitídy (zápalu parodontu) by mala začať návštevou zubného lekára a dôkladným vyšetrením parodontu. Zubný lekár pomocou špeciálnej parodontologickej sondy určí rozsah a štádium ochorenia a vykoná vhodnú liečbu.

Môže byť nutná odborná dentálna hygiena, ktorú môže vykonať zubný lekár alebo dentálna hygienička.³

Tá zahŕňa odstránenie usadenín pomocou scalingu (odstránenie bakteriálneho zubného kameňa ultrazvukom), pieskovanie a leštenie všetkých povrchov zubov. Počas návštevy zubný lekár alebo dentálna hygienička odporučí vhodné prostriedky ústnej hygieny a pomôcky na čistenie zubov a medzizubných priestorov, ako sú zubné nite a medzizubné kefky.

Ako posilniť ďasná?

V prípade prevencie ochorení ďasien a parodontu zohráva najdôležitejšiu úlohu každodenná ústna hygiena, tj. vhodne zvolené pomôcky - zubná kefka a pomôcky na čistenie medzizubných priestorov (dentálna niť alebo páska a medzizubné kefky).3 Vhodným riešením môže byť tiež ústna sprcha, ktorá stimuluje a posilňuje ďasná. Ústna sprcha používa prúd vody na odstránenie zvyškov jedla a bakteriálneho povlaku.³

Je potrebné si uvedomiť, že boj proti zubnému povlaku zohráva najdôležitejšiu úlohu nielen v prevencii, ale aj v liečbe a udržiavaní zdravia ďasien a parodontu.1 Kľúčové sú tiež pravidelné prehliadky u zubného lekára a návštevy u dentálnej hygieničky, pretože odhalenie ochorenia v jeho počiatočnom štádiu je pre pacienta najprínosnejšie.

Počiatočné príznaky zápalu ďasien nie sú vždy viditeľné voľným okom. Ako teda vyzerajú zdravé ďasná? Mali by byť svetloružové, bez opuchu, nebolestivé a nemali by krvácať pri každodennej hygiene.

Aké prípravky ústnej hygieny používať pri bolestiach ďasien?

Základným preventívnym opatrením proti zápalu ďasien a parodontitíde je každodenná ústna hygiena a mechanické čistenie zubov a ďasien pomocou vhodne zvoleného zubnej kefky – najlepšie s mäkkými vláknami, a tiež čistenie medzizubných priestorov (zubnou niťou alebo dentálnou páskou a medzizubnými kefkami dostupnými v mnohých veľkostiach).³

Aby bolo mechanické čistenie účinné, nezabudnite na správnu techniku čistenia zubov a používanie medzizubných pomôcok. Nesprávna technika čistenia zubov môže viesť k ústupu ďasien (kedy sa tkanivo ďasien odťahuje od zubov a odhaľuje korene pod nimi, čo je často sprevádzané bolesťou citlivých zubov). Nesprávna technika čistenia zubnou niťou môže viesť k poškodeniu ďasien medzi zubami (ďasňové papily).

Správnu ústnu hygienu dopĺňa výber chemických prostriedkov ústnej hygieny (zubné pasty, ústne vody). Pacientom s gingivitídou a parodontitídou sú často odporúčané antiseptiká, napríklad na báze chlorhexidínu. Znižujú rast bakteriálneho povlaku a majú tiež antibakteriálne, antivírusové a antimykotické účinky.^4,5

Prípravky s vyššou koncentráciou chlorhexidínu sú určené na krátkodobú liečbu – používajú sa maximálne 14 dní, nie častejšie než raz za 6 mesiacov (ak zubný lekár neodporučí inak). V prípade ústnych výplachov s chlorhexidínom (napr. ústna voda meridol® s CHX 0,2 %) sa odporúča vyplachovať ústa približne 1 minútu dvakrát denne.⁴ Nezabudnite však, že by sa mali používať po konzultácii s lekárom alebo dentálnou hygieničkou.

Pacientom, ktorí hľadajú dlhodobé riešenie a chcú zlepšiť svoje hygienické návyky a starať sa o stav ďasien, možno odporučiť prípravky obsahujúce zlúčeniny, ktoré pomáhajú bojovať proti bakteriálnemu povlaku (napr. ústna voda a zubná pasta meridol®). Môžu sa používať denne a dlhodobo.

Tipy a domáce podporné postupy pre zdravé ďasná:

Okrem správnej každodennej hygieny a pravidelných zubných prehliadok je dôležité dbať na správnu výživu. Skúsenosti zubných lekárov a vedecké výskumy ukazujú, že strava s nízkym obsahom bielkovín, vitamínov a nenasýtených mastných kyselín, rovnako ako anorexia a bulímia, majú významný, nepriaznivý vplyv na ďasná a tkanivá parodontu.

V strave sa odporúča: kyselina askorbová (vitamín C), tokoferol (vitamín E), karotenoidy (prekursory vitamínu A, β-karotén), nenasýtené mastné kyseliny (omega-3) a tiež konzumácia veľkého množstva zeleniny a ovocia.¹

 

Odkazy:

1. Renata Górska, Tomasz Konopka, Periodontologia współczesna, Med Tour Press International, 2013
2. Paulina Mintzberg-Wachowicz, Złogi nazębne, Asysta Dentystyczna, 2018
3. Anita Walczak, Sztuka mycia zębów. Praktyczny poradnik stomatologiczny dla pacjentów, PZWL Wydawnictwo Lekarskie, 2019
4. Dorota Olczak-Kowalczyk, Joanna Szczepańską, Urszula Kaczmarek, Współczesna stomatologia wieku rozwojowego, Med Tour Press International, 2017
5. Maria Barańska-Gachowska, Endodoncja wieku rozwojowego i dojrzałego. Tom II, Wydawnictwo Czelej, 2021