Afty v ústach - čo je ich príčinou a ako sa liečia?

Obsah naposledy aktualizovaný: 30.08.2023

Afty v ústach - čo je ich príčinou a ako sa liečia?

Lézie v ústnej dutine môžu byť obťažujúce a veľmi bolestivé. V extrémnych prípadoch môžu brániť bežnému prijímaniu potravy. Je potrebné zdôrazniť, že podráždenie v ústnej dutine dočasne znižuje kvalitu života. Zvyčajne sú však relatívne neškodné. Zriedkavo môžu byť príznakom závažnejších porúch, napríklad rakoviny alebo systémových ochorení. Preto stojí za to zvážiť príčiny vzniku týchto lézií - vrátane vredov (aftov) - v ústnej dutine a spôsoby ich liečby.

Čo sú to afty a čo ich spôsobuje?

Najčastejšími bolestivými léziami v ústnej dutine sú afty. Ide o bolestivé škvrny, ktoré majú nažltlý alebo sivobiely základ obklopený zapálenou načervenalou oblasťou. Menia sa v oválne erózie. Vyskytujú sa častejšie u žien ako u mužov. Ich pôvod je často neznámy. Existujú však rizikové faktory, ktoré môžu prispievať k vzniku áft v ústach. Vedecké články uvádzajú, že vo viac ako 45 % prípadov sa afty vyskytujú v rodine, čo naznačuje genetickú náchylnosť. Ďalším faktorom je výskyt porúch imunitného systému. Medzi ďalšie príčiny môžu patriť napr.:

• stres,
• nedostatok spánku,
• potravinové intolerancie,
• bakteriálne alebo vírusové ochorenia,
• alergie,
• nedostatok kyseliny listovej, vitamínu B12, železa.

Aké sú rizikové faktory vzniku áft?

Afty sa môžu objaviť v dôsledku mechanických poranení. Medzi faktory, ktoré sliznicu dráždia, patrí nadmerný tlak pri čistení zubov, tvrdé vlákna a nesprávna technika čistenia. Veľmi často sú dôsledkom podráždenia aj strojčeky na zuby alebo zubné náhrady. Ľudia, ktorí používajú tieto zubné pomôcky alebo si nesprávne čistia zuby, sú náchylnejší na vznik áft.

Sliny poskytujú prirodzenú ochranu ústnej sliznice. Nežiaducim účinkom niektorých liekov je nedostatočná sekrécia slín, čo vedie k suchosti v ústach, počas ktorej ľahko vznikajú vredy a erózie. Z tohto dôvodu môžu mať pacienti, ktorí užívajú antidepresíva, antihistaminiká alebo lieky na krvný tlak, znížené množstvo slín a patria do skupiny s vyšším rizikom vzniku áft. Pacienti liečení metotrexátom sú obzvlášť náchylní na vznik áft v ústnej dutine, pretože tento prípravok spomaľuje regeneráciu epitelového tkaniva.

Čo robiť, keď sa v ústach objavia bolestivé lézie?

Nepríjemný pocit pálenia a bolesť zvyčajne samy zmiznú do 2 týždňov. Počas tohto obdobia by mali byť odstránené všetky faktory, ktoré spôsobujú podráždenie ústnej sliznice. Pomôže vyhýbanie sa kyslým, slaným jedlám a ostrým koreninám. Neodporúčajú sa sýtené nápoje.

Aj napriek značnej bolesti by ste mali dodržiavať riadnu ústnu hygienu, aby ste zabránili bakteriálnej infekcii rán. Používajte zubnú kefku s mäkkými a jemnými vláknami, napríklad meridol® Gum Protection alebo meridol® Complete Care.

Pacienti náchylní na opakované zápaly ústnej sliznice by mali skontrolovať zloženie zubnej pasty na prítomnosť laurylsulfátu sodného. Ide o penidlo, ktoré môže spôsobovať podráždenie. Pacienti by tiež mali používať zubnú niť do medzizubných priestorov a škrabku na jazyk. Antibakteriálna ústna voda pri ústnej hygiene je doplnková. Mali by ste voliť ústne vody, ktoré neobsahujú alkohol. Dočasnú úľavu môže priniesť aj vyplachovanie úst vodou po každom jedle.

Ak príznaky po 2-3 týždňoch spontánne nezmiznú alebo ak sa opakujú, mali by ste sa poradiť so zubným lekárom. Pri podozrení na iné ochorenie vás zubný lekár odporučí k ďalším špecialistom, t.j. otolaryngológovi, gastroenterológovi, reumatológovi alebo dermatológovi.

Domáce liečebné prostriedky na liečbu áft.

Obvykle sa odporúča používať lokálne pôsobiace gély a masti s ochrannými, analgetickými a regeneračnými účinkami. Existuje aj niekoľko prírodných prostriedkov, ktoré môžete vyskúšať doma. Zmierňujú bolesť spojenú so zápalom a podporujú regeneráciu epitelového tkaniva. Patrí medzi ne výplach úst roztokom s obsahom ľanového semienka, harmančeka a slezu. Opakujúce sa a chronické lézie by ste nemali ignorovať. Ak máte akékoľvek pochybnosti, navštívte svojho zubného lekára.

 

Zoznam použitej literatúry:

1. Renata Górska, Diagnostyka i leczenie chorób błony śluzowej jamy ustnej, Med Tour Press, 2011
2. Tarakji B, Gazal G, Al-Maweri SA, Azzeghaiby SN, Alaizari N. Guideline for the diagnosis and treatment of recurrent aphthous stomatitis for dental practitioners. J Int Oral Health. 2015 May;7(5):74-80. PMID: 26028911; PMCID: PMC4441245.